Spoločne proti Číne a Indii?

20. Dezember 2005, 17:29
posten

Existuje veľa plánov pre „kreatívny design“ – ale ešte stále vládne krajové myslenie

Kresba v Reporte, časopise pre umenie a občiansku spoločnosť v strednej Európe, to vystihuje: zobrazuje vlajku EU s malým dodatkom: „Made in China“.

„Naša konkurencia je v Indii a Číne, a nie v Maďarsku alebo na Slovensku“, hovorí Waltraud Hösele z Automotive Cluster Vienna Region (ACVR). To platí ako pre kreatívnu oblasť tak aj pre inovatívnych podnikateľov vo všeobecnosti. Maďarskí návrhári napríklad pred niekoľkými týždňami predstavili na Burze spolupráce v Györi štúdiu o formách kooperácie prekračujúce hranice. To by sa mohlo stať, ako hovorí Hösele, východiskom pre spoločnú platformu. „Vzorom, hoci nie naozaj práve prekračujúcim hranicu, je výskumný projekt, ktorý pripravil ARC Seibersdorf pre automobilovú oblasť: podrobili výskumu a optimalizovali prúdenie vzduchu na vonkajších spätných zrkadlách. „Mohlo by to viesť k spolupráci s podnikmi na obidvoch brehoch Dunaja.“

V súvislosti s tým je naporúdzi automobilové centrum v okolí Bratislavy, ale toto centrum je pre ACVR len sčasti modelom: Očakáva sa tam lacná produkcia, nie kreativita a inovácie. Ešte lacnejšie sú ostatné, napríklad už na začiatku spomenuté krajiny Ázie. Preto hľadajú projektoví realizátori skôr zhodnotenie v oblastiach, v ktorých vznikajú nové idey a sú podporované. Aby sa zabránilo odlivu špecialistov (brain drain), pojem Centrope by sa mal zmeniť na ekonomicko-politickú realitu.

Veľké plány

V EU je tento pojem každopádne zakotvený. V programe Interreg-IIIA sa sústreďujú žiadosti, ktoré posielajú rozvojové agentúry z južnej Moravy, západného Slovenska, severného Maďarska, Dolného Rakúska a Viedne. Spolupráca s priamymi susedmi prebieha na rôznych úrovniach, buď je už dlhodobejšia alebo zatiaľ len ako plán, ako v prípade Wiener Stelle Aperture zodpovednej za kreatívnu oblasť; v tejto chvíli konsoliduje svoje regionálne postavenie.

Jednoduché a uskutočniteľné je opätovné prepojenie medzi mestami ako sú Viedeň a Brno, pokiaľ ide o historickú podstatu. Múzeum venované Gregorovi Medelovi v Brne, ktorý bol vo svojej dobe nepochybne inovatívny, už tri roky nie je len neziskovou inštitúciou. Je aj miestom konania konferencií a východiskom spoločnej platformy pre viedenské inštitúcie IMP (renomovaný Inštitút molekulárnej patológie Institut für Molekularpathologie), Spolok pre výskum genómov (Verein für Genomforschung) a Mendelovo centrum v Čechách.

Rovnako na akademickej úrovni sa k sebe priblížili Centrum pre regionálny výskum v Györi, klagenfurtský Inštitút pre interdisciplinárny výskum a ďalšie vzdelávanie (Institut für Interdisziplinäre Forschung und Fortbildung IFF) so sídlom vo Viedni. Skúmajú takpovediac sebareflektívne perspektívy spolupráce medzi univerzitami na oboch stranách hraníc, vrátane prenosu poznatkov a profilovania sa.

V oblasti aplikovaného výskumu koordinuje už niekoľko rokov Spoločnosť na podporu výskumu (Forschunsförderungsgesellschaft (FFG) aktivity v rámci Šiesteho rámcového programu EU. Manfred Horvat, zodpovedný za túto oblasť, vidí ťažisko spolupráce so Slovenskom (výskum životného prostredia, IT), Maďarskom (technológie spracovania potravín, life sciences), ale aj so západným Balkánom: „Všetky tieto aktivity sú pre nás rovnako vedecky ako aj hospodársky dôležité.“ Biogénne, rozpustné látky namiesto umelých hmôt z ropy: Pod týmto mottom a pod názvom „ N packt’s“ začal Cluster spoločnosti ecoplus v oblasti plastov používať pre obaly obnoviteľné zdroje v poľnohospodárstve. Konkrétne ešte stále prevláda krajové myslenie, podľa slov manažéra Clusteru, „ale už existujú konkrétne plány, ako zahrnúť moravské a slovenské obce. Typ poľnohospodárstva a problémy sú predsa podobné.“

Zblíženie sa

Srdce regiónu by malo tiež biť dvojakým tepom: „Twin City“ je zakódovaný názov úsilí poňať Viedeň a Bratislavu ako jeden veľký urbanistický celok a tak ho aj plánovať. Podľa jedného prieskumu inštitútu verejnej mienky GfK, želá si väčšina obyvateľov oboch regiónov užšiu spoluprácu, predovšetkým v oblasti výskumu a rozvoja, umenia a kultúry, ľudských práv, výpočtovej techniky a dopravy.

Koľajnice pre mestá-dvojičky by sa mali čoskoro položiť – doslovne: „Novou“, hovorí Otto Schwetz zo spoločnosti Wiener Transport Infrastructure Needs Assessment (TINA), „vysokorýchlostnou železnicou sa dostaneme z novej viedenskej centrálnej vlakovej stanice do Bratislavy skôr ako za 50 minút. Obe letiská budú prepojené.“ A či to niekedy pôjde ešte rýchlejšie? „To závisí od rámcového finančného plánu EU.“ (DER STANDARD, 21. Decembra 2005)

  • Aj spätné zrkadlá sú témou pre tých, ktorí sú kreatívni

    Aj spätné zrkadlá sú témou pre tých, ktorí sú kreatívni

Share if you care.