Vodné cesty sú východiskom z dopravnej krízy

17. September 2007, 12:38
posten

Vnútrozemská lodná doprava ako alternatíva pre voľný pohyb tovaru v rozšírenej Európskej únii

Bratislava/Praha/Viedeň - „Dunajská lodná doprava je šetrná k životnému prostrediu,“ tvrdí Otto Schwetz, vedúci TINA vo Viedni (Transport Infrastructure Needs Assessment): v porovnaní s nákladnými autami lode spotrebujú 16-krát menej energie. Nejde však o to, aby lode vyhrali nad nákladnými autami, vysvetľuje Spolkové ministerstvo pre dopravu, inováciu a technológiu (BMVIT). Cieľom je odľahčiť cesty. Železnice narážajú na hranice svojich možností.

Dunaj ako vodná cesta je naproti tomu vyťažená len na 7% a od Kelheimu až do Čierneho mora je vhodnou dopravnou tepnou. Kanál Mohan-Dunaj pri Regensburgu predlžuje túto riečnu trasu až do Severného mora. Okrem vytvorených kanálov má vnútrozemská lodná doprava viaceré výhody: nižšiu spotrebu pohonných hmôt, menej exhalátov CO2, nižšie náklady a možnosť odrazu odviesť okolo 1 300 ton nákladu. To na cestách zmôže len 235 nákladných áut s nosnosťou 40 ton (pozri nákresy).

BMVIT vidí Dunaj ako prostriedok na vyriešenie narastajúceho počtu nákladných áut v súvislosti s rozšírením Európskej únie (o 119% viac nákladných áut v rokoch 1994-2002).„Je nevyhnutné zavčasu vybudovať alternatívne dopravné tepny“, hovorí štátny tajomník pre dopravu Helmut Kukacka (ÖVP) a sľubuje v období rakúskeho predsedníctva Európskej únie v 2006 silný dôraz na ekologicky prijateľnú dunajskú lodnú dopravu.

„Národný akčný plán“ a podporné prostriedky Európskej únie pre transeurópske siete (NUT), ktoré prispievajú až do výšky 50% stavebných nákladov, by mali dunajskú kapacitu zvýšiť. Na "Riečno-stavebnom celkovom pláne" pre úžinu Viedeň-Bratislava spolupracovali aj nevládne organizácie a Národný park dunajské nivy (Nationalpark Donauauen). Park potrebuje, podľa jeho riaditeľa Carla Manzana, ustálenú hĺbku vody, aby nevysychal. Vinu na tom nesie hať Freudenau, ktorá zvýšila rýchlosť toku, čím sa ročne odplavia dva až tri centimetre usadenín.

Tento nedostatok na Dunaji sa musí odstrániť, povedal Gunter Stocker z plánovacieho úradu Snizek, aby sa zabezpečila 2,7 metrová hĺbka vody. Privezie sa štrk, aby sa vyrovnala hladina. Úprava všetkých dunajských európskych úžin tak, aby neboli nebezpečné, by mala celkove stáť 1,2 miliárd EUR. Doprava nebezpečného nákladu by mala byť kvôli bezpečnosti v budúcnosti povolená len lodiam s dvojitými stenami, tvrdí Schwetz, vedúci TINA.

Mnoho prúdu z prúdu

Po Dunaji sa môže prepravovať bez poplatkov za prejazd. Treba uhradiť iba prístavné poplatky. „Prístavy a Dunaj sú pripravené, chýba len dopyt“, analyzuje Stocker. Musí sa zlepšiť marketing. Fakt, že neexistuje pravidelná linková doprava, je nevýhodou.

Popritom, že Dunaj je vodnou trasou, dunajská voda dodáva priľahlým štátom potrebnú elektrickú energiu. Veď takto sa pokrýva 25% spotreby rakúskej energie. Slovensko popri 2,5 terrawatthodinách (TWh) ročne dodávaných elektrárňou Gabčíkovo - kedysi plánovanou spoločne s Maďarskom - prevádzkuje tiež prietokovú elektráreň Čunovo so 175 GWh ročne. Spoločne s Maďarskom slovenské Ministerstvo životného prostredia už viac ako desať rokov sleduje vplyv elektrární a dôsledky v ekológii, povedala hovorkyňa Hana Gregorová. Pre porovnanie: napríklad zariadenie vo Freudenau dodáva do domácej siete viac ako jednu TWh ročne. Ďalšie elektrárne sa na radosť lodnej dopravy neplánujú. (DER STANDARD, 21. Juni 2005)

Jan Marot

Tip der Standard na webové stránky: www.korridor7.org
www.argedonau.at
www.tinavienna.at
  • Artikelbild
  • Artikelbild
Share if you care.